Barbora Grey a 5 mýtů o medicíně | JOBA

Barbora Grey - 5 mýtů o medicíně

Volám sa Barbora a nedávno som ukončila medicínu v Brne. Milujem kreativitu a píšem blog tvorimsrdcom.com. Napísala som ebook Zápisky jednej medičky. To sú ale len veci, ktoré som urobila.

Aká som? Som ten typ človeka, ktorý plače pri rozprávkach. Najviac vtedy, keď sa našla Dory. A keď umrel Dobby. Nepozerám horory, pretože mám obrovskú fantáziu a pre planétu by nebolo vhodné, keby som do konca života každú jednu noc spala so zasvieteným svetlom.

Nenávidím bozkávanie na líca, to robili falošní ľudia v telenovelách. Ja radšej objímam. Je príjemné stlačiť si trochu nervový systém. Bojím sa ôs a kvôli nim nenosím pásikavé oblečenie.

Co je v tvém životě nejdůležitější?

Každé ráno vstať z postele a prežiť deň najlepšie, ako sa len dá. Veľa sa smiať, trochu plakať, občas sa pohnevať a následne sa ospravedlniť ospravedlniť. Tancovať s metlou pri upratovaní. Život je o pocitoch.

Co je nejzajímavější?

Som veľký fanúšik Marvelu a DC už od detstva, ale zároveň nie som schopná pozrieť si posledné dva diely Avengerov, pretože mám priveľký citový vzťah k postavám.

To je môj dlhoročný problém, ktorý sa týka aj knižných postáv, psov či ľudí. Každého z nich mám až príliš rada. A tých, čo nepoznám. Aj všetkých svojich followerov, hoci o tom nevedia.

Vždy, keď mi čokoľvek napíšu, či už poďakovanie alebo sa len potrebujú niekomu posťažovať, až nezdravo s nimi súcitím. Keby som mohla, pomohla by som každému na svete. Sú to naozaj skvelí ľudia.

Prozraď nám o sobě 5 mýtů – jak na první pohled vypadáš a jaká skutečně jsi?

Vyzerám vraj na 18, v skutočnosti mám 27. Kamarát mi raz povedal, že jeho prvý dojem zo mňa bol Barbie girl. Trvalo mu presne dve minúty, kým prišiel na to, ako veľmi sa mýlil. Trpím problémom „resting bitch face“.

Keď uvoľním svaly na tvári, vyzerám ako nahnevaná mrcha. Väčšinou som v tom čase len niekde hlboko vo svojej hlave a vyhrávam vymyslené diskusie. Často pôsobím chladne, ale v skutočnosti cítim až priveľa. Vždy to bol môj problém.

Ale najmä vyzerám ako tichá, zakríknutá osoba. To však iba do momentu, kedy ma človek spozná. To je asi údel introvertov.

 
V čem se tvůj život liší od mainstreamu?

Absolútne ničím. To sa mi na ňom páči. Stále sa smejem, že žijem v remaku Truman show, ale je to viac verzia sitcomu, než drámy. Stačí si prečítať môj ebook.

A co ty jako osoba, jaké jsou tvé hodnoty? Dokážeš je pojmenovat?

Vždy hovorím, že človek by mal byť láskavý a odvážny. Zvyšok sa už dotvaruje sám.

Máš v životě nějaký zlomový okamžik? 

Mohla by som povedať, že zlomový okamih bol prihlásiť sa na medicínu. Alebo keď ma podviedla moja prvá láska. Alebo keď som nespravila prijímačky na prvý pokus a odhodlala som sa to skúsiť znova. Lenže ani jedno z toho nebol pre mňa ten „okamih zlomu“.

Rozpoviem vám jeden príbeh. Chodila som do tretieho ročníka, keď som raz vyšetrovala pacienta. Odoberala som mu anamnézu a povedal mi, že trpí rakovinou. To nie je v nemocnici nič neobvyklé.

Najviac vo mne však zarezonovali jeho slová: „Rakovina? To nie je boj. Dajú mi lieky, niečo vyoperujú. To nie je nič. Pravý boj zvádza každý deň moja manželka, ktorá ma chodí pozrieť do nemocnice a strachuje sa, či ma tu ešte nájde.“

Vtedy som si pomyslela, že takto vyzerá naozajstná láska. Boli manželmi už veľmi dlho a mali pekný vzťah.

A jakých je tvých pověstných 5 mýtů o medicíně ?

Mýtus č. 1: 
Po dokončení školy si praktik. V skutočnosti nie si nič. Dokonca aj na praktika je potrebné študovať ďalšie tri roky.

Mýtus č. 2: 
Anatómia je najťažšia. Nie je. Kiežby.

Mýtus č. 3: 
Medici sú najinteligentnejšia elita. Áno, aj toto som počula. Pre každého je náročné niečo iné. Mňa by určite vyhodili zo štúdia ekonomiky. Alebo matfyz. Alebo každého športového krúžku.

Mýtus č. 4: 
Ak sa nedostaneš na medicínu na prvý pokus, nemáš na to. Hlúposť na entú. Nevypovedá to ani len o známkach počas štúdia.

Mýtus č. 5: 
Po skončení školy budeš všetko vedieť. Realita – nevieš dokopy nič.

Co tě na medicíně  žralo tak, že jsi o tom sepsala ebook?

Chcela som urobiť pomyselnú bodku za šiestimi rokmi štúdia. Môj ebook Zápisky jednej medičky sú doslova mojimi zápiskami. Všetko som si to zapisovala do zásuvky počas rokov štúdia.

Ale hnevá ma veľa vecí. Ako sa chovajú niektoré sestričky a doktori k medikom. Ako si ľudia ničia zdravie a potom čakajú od lekárov zázrak. Ako sa váš život môže v sekunde zmeniť v peklo. Alebo naopak.

Myslíš, že medicínu může studovat každý nebo na to člověk musí být nátura?

Nedá sa povedať, že by to mohol študovať každý. Nejde tu ani tak o prospech ako o odhodlanie, ktoré človek musí mať na jej dokončenie.

Vždy sa nájde niekto, kto vás bude chcieť podraziť, vyhodiť, znemožniť, atď. Ale na každú skúšku sa treba vrátiť. Je na to potrebná veľká dávka odvahy. Okrem toho určite treba dobrú stoličku a odolný zadok. Štúdium si musíte aj odsedieť.

Kdybys to měla studovat podruhé, co bys udělala jinak?

Raz stačilo. Možno by som sa (najmä zo začiatku) menej stresovala zo skúšok. A učila sa na začiatku štúdia tak efektívne, ako som sa učila na konci štúdia. A častejšie hodila učebnicu o zem, nech aj ona cíti nejakú bolesť. Nemusím sa trápiť sama.

Jaký je život v učebnicích?

Niekedy smutný, niekedy veselý. Smutný je vtedy, keď vidíte pred sebou všetky učebnice a viete, že sa to musíte naučiť. Inak to nejde, pokiaľ nepatríte medzi géniov alebo tých šťastlivcov, ktorí si vytiahnu najlepšie otázky.

Sedíte stále nad koagulačnou kaskádou a esenciálnymi aminokyselinami. A antibiotikami. Všetky tieto veci (a mnoho iných) si môj mozog odmietal zapamätať na dlhšiu dobu, ako dva dni a zakaždým som sa ich učila odznova.

Měla jsi chuť to vzdát? Co tě drželo nad vodou?

Asi tisíckrát som to chcela vzdať. Nad vodou ma držala myšlienka, čo by som robila, keby som to vzdala. Zvyšok života by som sa pýtala samej seba: „Čo by bolo, keby…?“ A tak som išla skúšku za skúškou.

Hnačku za hnačkou od nervov, šedina za šedinou. Držala som sa nad vodou odhodlaním a za podpory mojich najbližších, ktorí ma vždy potľapkali po pleci a podali balík vreckoviek.

A veruže som ich na slzy spotrebovala v začiatkoch veľmi veľa. Tiež ma podržalo v jednom momente študíjné oddelenie a naša skvelá referentka, ktorá mi nedovolila skončiť a prehovorila ma.

Je tu potřeba podpory další osoby?

Áno, mať podporu je výhodná vec. A nielen v rodinných príslušníkoch a kamarátoch, ale aj od spolužiakov. Tí sú v tom s vami. Presne vedia, aké to je.

Verte či nie, majú presne tie isté pocity. Každý sa už raz cítil ako najväčší hlupák, kým všetkých naokolo považoval za géniov. Každý bol niekedy v stave, kedy už ďalej nevládal. A každý aspoň raz klamal o tom, ako dlho sa učil na skúšku. Samozrejme skracovaním času učenia.

Co byla tvá motivace proto se zvednout a pokračovat?

Som si sama strojcom svojho šťastia a odmietam sa vzdať bez boja.

Jak jsi přišla  s nápadem na ebook? 

Napadlo mi to v momente, keď mi už nestačilo vložiť všetky moje myšlienky do blogu. Chcela som niečo stálejšie. Niečo, čo môžu mať ľudia, takpovediac, vo vrecku a prečítať si to, keď budú potrebovať.

Preto sú tam aj motivačné myšlienky a tipy. Tiež je tam veľa mojich trapasov, ktoré sa ma držia. Najprv hovorím, a až potom premýšľam. Ale aspoň je z toho zábava.

Je tu nějaké téma, o kterém je potřeba mluvit? 

Tém, o ktorých treba hovoriť, je nekonečné množstvo. Za dôležitú považujem osvetu ľudí voči alternatívnym metódam. Nie som proti nim. Naozaj mám rada určité druhy, ako napríklad terapiu bylinkami pri niektorých ľahších ťažkostiach.

Alebo meditačné techniky, ktoré mi veľakrát pomohli upokojiť sa počas skúšky a mi prečistili hlavu od prílišného premýšľania (taktiež môj veľký problém). Ale niektorí to až priveľmi preháňajú. Všade samí detox. Detoxikujú krv, pečeň, obličky,… jednoducho všetko. A je to zbytočné.

Veľmi ma hnevajú aj odporcovia očkovania – ľudia, ktorí veria všetkému, čo na internete nájdu. Neraz z mnohých nedôveryhodných zdrojov. Rozpútať zdesenie vôbec nie je ťažké. Stačí k tomu vymyslený príbeh o dieťati, ktoré umrelo po očkovaní.

Niekotrí sa čistia pochybnými procedúrami, ktoré sú naozaj aj proti zdravému rozumu a to ho, mimochodom, naozaj propagujú. Dávajú si kávové a močové klystíry (v tom lepšom prípade), pijú alebo dýchajú nebezpečné chemikálie.

Potom ich z toho bolí hlava. Lenže keď sa posťažujú na svoje problémy v komentároch, ostatní im odpíšu, že to je v poriadku. Vraj to preto, pretože sa telo čistí.

Takže pre poriadok: bolesť hlavy, slzenie očí, štípanie a olupovanie slizníc či kože po chemických látkach naozaj nie je v poriadku a telo sa tým určite nečistí. Ak sa chcete naozaj očistiť, dajte si ovocie a zeleninu a choďte sa prejsť na čerstvý vzduch.

Změnila tě ta zkušenost se studiem nějak? Došla jsi k nějakému uvědomění?

Asi som prišla najmä k tomu, že ľudská hlúposť naozaj nemá hranice a to zahŕňa samozrejme aj tú moju.

Jaké jsou další plány? Pustit se na blogerskou místo doktorskou cestu?

Písanie je moje hobby. Popri škole som si tým privyrobila a teraz sa tým odreagujem. Píšem blog tvorimsrdcom.com, kde spisujem postupy na tvorenie a niekoľko zaujímavých informácií pre medikov. „Kreativita je len inteligencia, ktorá sa zabáva“ – Albert Einstein.

Jaké je tvé poslání tady v tom světě?

Snažiť sa byť najlepšou verziou samej seba a pomôcť toľkým ľuďom, zvieratám či prírode, koľko sa len dá. A zjesť množstvo čokolády a slaniny, aby som to na smrteľnej posteli neľutovala ( = vtip pre neznalých môjho humoru).